Tri mince

Jeden chudobný človek kopal priekopu pri ceste. Náhodou tadiaľ prechádzal kráľ. Zastavil sa pri ňom a opýtal sa, koľko dostáva za takú ťažkú prácu.

— Tri groše denne, vaše veličenstvo. Tri malé mince.

Kráľ sa čudoval, ako môže z takého platu vyžiť. Muž mu však povedal, že na seba míňa iba jednu mincu. Druhú vracia a tretiu požičiava.

Kráľ si lámal hlavu, ale nerozumel tomu. Nakoniec požiadal muža o vysvetlenie.

— Starám sa o svojho otca, ktorý je už starý a slabý. On ma vychoval, preto mu teraz vraciam, čo mi dal. Živím aj svojho malého syna. Jemu požičiavam, aby sa raz staral o mňa. A z tretej mince žijem sám.

Kráľovi sa odpoveď veľmi páčila. Spomenul si na svojich dvanástich radcov. Čím viac im platil, tým viac sa sťažovali, že nemajú z čoho žiť. Rozhodol sa dať im mužove slová ako hádanku.

— Ak sa ťa prídu vypytovať, nič im nevysvetľuj, kým neuvidíš môj obraz — prikázal mu.

Potom mu dal za hrsť zlatých mincí a vrátil sa domov.

Hneď zavolal radcov a povedal im o človeku, ktorý z troch grošov vracia dlh, požičiava a ešte aj žije. Ak sú takí múdri, majú mu vysvetliť, ako je to možné. Dal im čas do pozajtra. Inak ich vyženie z krajiny, aby aspoň nejedli jeho chlieb zadarmo.

Radcovia odišli so smutnými tvárami. Rozprávali sa a premýšľali, každý chcel byť najmúdrejší, no riešenie nenašiel nikto. Prešiel deň a končil sa aj druhý. Ráno už mali predstúpiť pred kráľa.

Napokon im ktosi prezradil, kde nájdu chudobného muža. Všetci sa za ním vybrali. Prosili ho, vyhrážali sa mu, ale on sa nezľakol. Vysvetlil, aký príkaz dostal. Najprv musí uvidieť kráľov obraz.

— Ako ti ho máme ukázať? — pýtali sa bezradne. — Kráľ sem na našu prosbu nepríde a ty k nemu nesmieš!

Začali mu sľubovať veľa peňazí. Keď ich pred ním naozaj ukladali na kopu, dobre sa pobavil na ich nevedomosti. Potom vytiahol jednu zo zlatých mincí, ktoré mu daroval kráľ.

— Pozrite! Tu je kráľov obraz. Dal mi ho sám. Teraz vám už môžem odpovedať.

Na minci bol kráľov portrét. Muž teda vysvetlil hádanku bez toho, aby porušil príkaz.

Na tretí deň radcovia ľahko odpovedali na kráľovu otázku. Kráľ však hneď tušil, odkiaľ majú múdrosť. Dal si zavolať robotníka a spýtal sa, prečo ho neposlúchol.

Muž mu ukázal mincu a povedal, že mlčal, až kým neuvidel jeho pravý obraz. Potom porozprával, ako radcovia prosili, hrozili a platili.

Kráľ sa rozhodol, že človek múdrejší než všetci jeho radcovia už nebude kopať priekopy. Bude žiť na kráľovskom dvore a radiť mu. Ostatným naopak plat znížil. Odvtedy sa už na peniaze nesťažovali.