Slnečný kúpeľ

Mestský notár Škorec, chudý a strápený človek, si už nevedel rady so svojím strachom. Čím ďalej, tým ťažšie sa mu prechádzalo cez rozľahlé námestie. Predstavoval si, že sa uprostred jeho prázdnej plochy zakrúti, stratí rovnováhu a nebude sa mať o čo oprieť. Dlho sa usiloval túto obavu premôcť. Napokon však naozaj dostal závrat a pred očami okoloidúcich musel chvíľu stáť opretý o lampu.

O svojich ťažkostiach povedal mestskému lekárovi Edutovi. Mladý doktor ho vzal na prechádzku za mesto a odporučil mu šport. V zime sánky, korčule a lyže, v lete chôdzu, kúpanie a najmä slnečné kúpele.

Škorec neveril ani vzduchu, ani slnku. Budúcnosť videl pochmúrne a žiadal priateľa, aby sa ho smel chytiť; s oporou druhého človeka sa cítil bezpečnejšie. Edut sa však nedal odbiť. Ukazoval mu vyschnutú cestu, kde ešte nedávno stálo blato, a svahy, ktoré sa zo smutnej holoty premenili na sviežu zeleň. Podľa neho sa mohol pobytom vonku podobne zotaviť aj notár.

Dohodli sa teda, že v júni začnú chodievať na spoločné slnečné kúpele. Priberú aj veterinára Papsta, ďalšieho nepokojného pána, ktorý sa neustále vrtel ešte aj pri posedení v hostinci.

Za pekného počasia trávili popoludnia pri rieke, asi dvadsať minút od mestečka. Na jednej strane sa dvíhal zelený svah, na druhej rástli husté vŕby. Nechýbal jemný piesok ani mäkká tráva. Z cesty nad brehom ich síce mohol ktokoľvek pozorovať, ale s podobným záujmom nerátali. Dámy z mestečka chodievali na prechádzky až večer a pred ostatnými okoloidúcimi sa nehanbili.

Ku kúpaniu a slneniu pridali jednoduché gymnastické cviky. Edut velil a všetci traja pohybovali rukami, krútili nohami, líhali si na brucho či na chrbát. Doktor nosil červené plavky, Škorec modré a Papst červeno-biele pásikavé. Bez bežného oblečenia vyzerali celkom inak.

Letné popoludnia im prospievali. Notár už niekoľkokrát bez obáv prešiel cez námestie. Veterinár bol pokojnejší a nešťuchal toľko do susedov pri stole. Edut mal radosť predovšetkým zo Škorcovho zlepšenia a slnečné kúpele s cvičením odporúčal každému.

Raz neďaleko kosil Jakub. Slnko pražilo a nohy v čižmách ho pálili, preto si ich zaumienil ochladiť vo vode. Keď zostupoval k rieke, zarazil sa. Traja takmer nahí muži v krátkych farebných plavkách krútili hlavami, dvíhali ruky a na povel sa plieskali po stehnách.

Jakub si tieto pohyby nevedel vysvetliť. Spomenul si však na správu o troch mužoch, ktorí utiekli z psychiatrickej nemocnice. Okamžite si ich spojil s trojicou pred sebou. Vyšplhal sa naspäť tak opatrne, aby ho nezbadali, a ponáhľal sa ohlásiť vec mestskému vedeniu. Predstavoval si, čo by sa stalo, keby sa všetci traja pustili za ním.

Cestou stretol Mrvenčíka a požiadal ho, aby mu odložil zabudnutú kosu. Zároveň ho varoval pred kúpajúcimi sa. Mrvenčík sa neskôr s ďalším susedom odvážil nazrieť z kopca. Zastavili sa aj dve ženy a traja obuvníci, ktorí sa vracali z trhu s nepredanými čižmami. Onedlho tam bol celý zástup. Smial sa však tlmene, aby ho cvičiaci muži nepočuli. Keď tí vyliezli z vody na breh, diváci v obave ustúpili k ceste.

Práve prichádzal starosta Ernest Smaženík s Jakubom a dvoma mestskými zamestnancami. Starosta prísne žiadal vysvetlenie, no nikto nevedel, koho vlastne pozorujú. Vyzval Jakuba, aby mužom prikázal obliecť sa. Ten odmietol: nechcel sa dať zbiť. Mladší zamestnanec pripomenul svojho novonarodeného syna a starostlivosť oňho. Ani starší kolega či zvyšní diváci sa na podobný zásah nepodujali.

Starosta premýšľal, ako podozrivých chytia, čím ich zviažu a ako ich odvezú. Keď muži začali robiť ďalší cvik, pri ktorom otvárali a zatvárali ústa, vyslal mladšieho zamestnanca po mestský voz a povrazy.

Cvičenci medzitým ukončili cvičenie gymnastickým pozdravom a začali sa obliekať. Sotva si Škorec nasadil nezvyčajne veľký slamený klobúk, starosta ho spoznal. Jakub vzápätí identifikoval doktora a napokon spoznali aj veterinára.

Dohrmel voz. Predstava, že všetci traja páni naraz stratili rozum, sa ani starostovi nepozdávala. Dosť nahlas nazval Jakuba hlupákom a zišiel k rieke. Zdvorilo sa pozdravil a zavolal známym mužom, aby prešli na jeho breh. Hore už čaká mestský voz. Môžu sa odviezť.