Slnečný kúpeľ

Mestskému úradníkovi Škorcovi robilo čoraz väčšie ťažkosti prejsť cez otvorené námestie. Zmocňoval sa ho strach, že sa mu zatočí hlava, stratí rovnováhu a nebude sa mať o čo oprieť. Dlho sa premáhal, no jedného dňa sa pred očami ľudí skutočne musel zachytiť lampy.

Zdôveril sa mestskému lekárovi Edutovi. Ten ho vzal na prechádzku za mesto a odporučil mu pravidelný pohyb. V zime sánkovanie, korčuľovanie a lyžovanie, v lete kúpanie a predovšetkým pobyt na slnku.

Škorec slnku ani vzduchu veľmi neveril. Keď však kráčali jarnou prírodou, Edut mu ukazoval cestu, ktorá bola nedávno plná blata a teraz už vyschla, aj zelenajúce sa svahy. Podľa neho mohol podobne ožiť i jeho priateľ. Navrhol spoločné letné kúpanie a prizval tiež veterinára Papsta, známeho svojím nepokojom.

Každé pekné letné popoludnie chodievali k rieke asi dvadsať minút za mestečkom. Mali tam mäkkú trávu, piesok aj husté vŕby. Z cesty nad brehom sa síce dalo pozerať priamo na nich, ale neočakávali žiadnych zvedavcov.

Po kúpaní a slnení nasledovalo cvičenie, ktoré viedol Edut. Všetci traja mali iba krátke plavky: lekár červené, Škorec modré a Papst červeno-biele pásikavé. Výsledky ich tešili. Škorec už prešiel cez námestie bez strachu a Papst sa medzi ľuďmi menej vrtel. Edut odporúčal svoju metódu aj ostatným.

Jedného horúceho popoludnia kosil neďaleko Jakub. Keď si chcel pri vode ochladiť nohy, zastavil ho nečakaný pohľad. Traja takmer nahí muži krútili hlavami. Potom na spoločný povel začali udierať dlaňami do stehien a robiť ďalšie cviky.

Jakub si spomenul na novinovú správu o troch mužoch, ktorí utiekli z psychiatrickej nemocnice. Namiesto cvičencov v nich videl práve utečencov. Aby ho nezbadali, vyplazil sa späť na kopec a zamieril oznámiť vec mestu.

Po ceste varoval suseda Mrvenčíka. Ten sa neskôr s ďalším mužom odvážil pozrieť z kopca. Pridali sa dve ženy a traja obuvníci s nepredanými čižmami. Čoskoro už pohyby kúpajúcich sa pozoroval celý zástup. Ľudia sa smiali potichu, aby neupútali ich pozornosť. Keď muži vyliezli z vody, diváci radšej ustúpili k ceste.

Vzápätí prišiel starosta Ernest Smaženík, Jakub a dvaja mestskí zamestnanci. Starosta chcel, aby Jakub zostúpil k rieke a prikázal mužom obliecť sa. Jakub odmietol zo strachu, že ho zbijú. Ani mladší zamestnanec nechcel riskovať; pripomenul, že sa musí starať o novonarodeného syna. Neodvážil sa ani jeho kolega a ostatní sa vyhovárali.

Starosta teda poslal po mestský voz a laná. Kým uvažoval, ako troch mužov chytia a odvezú, tí dokončili cvičenie a začali sa obliekať.

Škorcov veľký slamený klobúk všetko zmenil. Starosta v jeho majiteľovi okamžite spoznal mestského úradníka. Jakub spoznal Eduta a napokon identifikovali aj Papsta.

Voz práve dorazil. Starosta usúdil, že všetci traja určite neprišli o rozum, nazval Jakuba hlupákom a zamieril k rieke. Zdvorilo mužov pozdravil a zavolal, aby vyšli na jeho breh. Hore na nich čaká mestský voz; môžu sa odviezť.