Slnečný kúpeľ

Škorec pracoval na mestskom úrade a čoraz viac sa bál prechádzať cez veľké prázdne námestie. Zdalo sa mu, že sa mu zatočí hlava a spadne. Raz sa naozaj musel oprieť o lampu a chvíľu čakať, kým mohol pokračovať.

So svojím problémom sa zdôveril lekárovi Edutovi. Ten mu odporučil pohyb, čerstvý vzduch a v lete kúpanie aj pobyt na slnku. Škorec neveril, že mu to pomôže. Lekár mu však navrhol, že budú chodiť spolu. Prizvú aj Papsta, lekára pre zvieratá, ktorý bol tiež stále nepokojný.

V lete teda všetci traja chodievali popoludní k rieke za mestom. Na brehu bol piesok, tráva a husté kríky. Z cesty nad riekou bolo na mužov vidieť, ale mysleli si, že ich tam nikto nebude pozorovať.

Kúpali sa, ležali na slnku a cvičili podľa Edutových pokynov. Mali na sebe iba krátke plavky. Pohyb im prospieval. Škorec už niekoľkokrát prešiel cez námestie bez strachu a Papst bol pokojnejší. Edut sa tešil z úspechu svojej rady.

Jedného horúceho popoludnia pracoval neďaleko Jakub. Chcel si ochladiť nohy vo vode, no pri rieke zbadal zvláštne divadlo. Traja takmer nahí muži otáčali hlavami, dvíhali ruky a plieskali sa po stehnách.

V novinách nedávno čítal o troch duševne chorých mužoch, ktorí utiekli z nemocnice. Napadlo mu, že práve ich našiel. Opatrne odišiel, aby si ho nevšimli, a ponáhľal sa ohlásiť vec na mestský úrad.

Cestou varoval suseda. Ten sa s ďalším mužom išiel pozrieť k rieke. Postupne sa pridali ženy aj remeselníci vracajúci sa z trhu. Smiali sa zvláštnym pohybom, ale potichu. Báli sa, že muži z rieky pôjdu za nimi.

Starosta prišiel s Jakubom a dvoma mestskými pracovníkmi. Prikázal Jakubovi, aby mužov oslovil a vyzval ich obliecť sa. Jakub odmietol. Ani pracovníci či ostatní diváci nechceli ísť bližšie.

Starosta začal premýšľať, ako ich chytia a odvezú. Poslal jedného pracovníka po mestský voz a laná.

Medzitým sa cvičenie skončilo. Muži sa obliekali. Keď si Škorec nasadil veľký slamený klobúk, starosta ho zrazu spoznal. Jakub spoznal Eduta a potom všetci spoznali aj Papsta.

Práve dorazil voz. Starosta usúdil, že všetci traja predsa nemohli naraz stratiť rozum. Nazval Jakuba hlupákom a zišiel k rieke.

Slušne pozdravil známych pánov a ponúkol im odvoz. Hore na nich predsa čakal mestský voz.